Nasledujúci obsah je preložený z čínskeho zdroja strojovým prekladom bez dodatočnej úpravy.
Preklad japončiny do čínštiny je jednou z bežných výziev v prekladateľskej práci, najmä kvôli rozdielom v jazykovej štruktúre, kultúrnom pozadí a gramatike, ktoré spôsobujú, že proces prekladu je veľmi zložitý. Pri japonskom preklade existuje mnoho ťažkostí, s ktorými sa čínski prekladatelia často stretávajú, najmä pokiaľ ide o gramatické rozdiely, výber slovnej zásoby, honorifikácie a ústny prejav. Tento článok sa bude týmito prekladateľskými ťažkosťami podrobne zaoberať a poskytne zodpovedajúce riešenia.
1. Rozdiely v japonskej gramatike
Gramatické rozdiely medzi japončinou a čínštinou sú jednou z bežných ťažkostí pri preklade. Vetná štruktúra v japončine je zvyčajne v poradí „podmet + predmet + prísudok“, zatiaľ čo v čínštine je flexibilnejšia, najmä v hovorenom jazyku, kde sa pozícia prísudkového slovesa môže meniť v závislosti od kontextu. Okrem toho japončina používa častice na označenie gramatických vzťahov, zatiaľ čo čínština používa slovosled a funkčné slová (ako napríklad „de“, „lai“ atď.) na označenie gramatických vzťahov. Riešenie: Pri preklade je prvým krokom rozobrať japonské vety, pochopiť gramatické funkcie každej časti a potom vykonať primerané úpravy podľa gramatických pravidiel čínštiny. Napríklad v japončine sa ako označenia podmetu zvyčajne používajú „が“ alebo „は“ a pri preklade sa podmet dá odvodiť z kontextu a vetná štruktúra sa dá upraviť. Okrem toho je potrebné bežné obrátené vety alebo vety s vynechanými podmetmi v japončine doplniť alebo prepísať podľa čínskych zvykov.
2. Ťažkosti s výberom slovnej zásoby
Niektoré japonské slovné zásoby nemajú v čínštine priame zodpovedajúce slová, čo sťažuje výber slovnej zásoby pri preklade. Napríklad japonské slovo „おরれ様“ nemá v čínštine úplne ekvivalentné slovo. Hoci sa dá preložiť ako „tvrdá práca“ alebo „tvrdo ste pracovali“, kontext a vyjadrenie týchto dvoch výrazov nie sú úplne konzistentné. Riešenie: Ak sa prekladatelia stretnú so slovnou zásobou, ktorá si priamo nezodpovedá, musia vykonať vhodné úpravy na základe kontextu. Napríklad pri výrazoch ako „vyčerpaný“ je možné zvoliť rôzne prekladové metódy na základe formality kontextu. Okrem toho je možné pri niektorých slovných zásobách s kultúrnymi charakteristikami zvoliť vysvetľujúci preklad alebo použiť ďalšie vety s vysvetleniami, aby čitatelia cieľového jazyka rozumeli.
3. Preklad úctyhodného a pokorného jazyka
Úcta a skromnosť sú v japončine dôležitými jazykovými znakmi, zatiaľ čo v čínštine neexistujú žiadne podobné výrazy. Preto je preklad úctyhodných a pokorných výrazov z japončiny do čínštiny veľkou ťažkosťou. V japončine sa úctyhodné výrazy neodrážajú len v zmenách slovies, ale aj v špecifickej slovnej zásobe a vetných štruktúrach, ako napríklad „ございます“ a „おっしいる“, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Riešenie: Pri preklade úctyhodných výrazov do japončiny musia prekladatelia zvážiť vyjadrovacie zvyky a kultúrne pozadie čínštiny. Pri formálnych príležitostiach sa možno rozhodnúť použiť úctyhodné výrazy ako „vy“, „gui“ atď.; V hovorovejšom prostredí je možné úctyhodné výrazy vhodne vynechať. Okrem toho sa niektoré úctyhodné výrazy v japončine dajú vyjadriť zmenami tónu, ako napríklad „おっし동る“, ktoré sa dá preložiť ako „povedať“ a vyjadriť úctu prostredníctvom kontextu.
4. Fenomén vynechávania v japončine
V japončine sa niektoré vetné zložky často vynechávajú, najmä v hovorenej reči. Napríklad v japončine sa často vynecháva podmet „きまか?“ a „きまか?“ sa dá preložiť ako „ísť?“, ale vynechanú časť je často potrebné v čínštine objasniť. Tento jav vynechávania vyžaduje, aby prekladatelia odvodili vynechané časti na základe kontextu. Riešenie: Pri preklade je potrebné doplniť vynechané časti na základe kontextu. Napríklad v japončine sa podmet „きまか?“ v hovorenej reči vynecháva, ale pri preklade do čínštiny by sa mali podľa situácie pridať podmety ako „vy“ alebo „my“, aby sa zabezpečila integrita vety a jasnosť vyjadrenia.
5. Vplyv kultúrnych rozdielov na preklad
Kultúrne pozadie Japoncov a Číňanov je odlišné, čo sťažuje priamu ekvivalentnosť určitých výrazov alebo zvykov v preklade. Najmä pokiaľ ide o zvyky, tradície a spoločenskú etiketu, preklad môže vyžadovať kultúrne úpravy. Napríklad v japončine nemajú výrazy „いただきます“ a „ごちそうさました“ v čínštine úplne ekvivalentné výrazy, takže pri preklade je potrebné zohľadniť kultúrne rozdiely. Riešenie: V tejto situácii musia mať prekladatelia určitú úroveň medzikultúrneho povedomia. V prípade kultúrne špecifických výrazov je možné použiť kultúrnu adaptáciu prekladu alebo poskytnúť dodatočný vysvetľujúci preklad, ktorý pomôže čitateľom v cieľovom jazyku porozumieť. Napríklad „いただ〚す“ je možné preložiť ako „Začal som jesť“, zatiaľ čo „っちそうした“ je možné preložiť ako „Ďakujem za vašu pohostinnosť“ s príslušnými anotáciami alebo vysvetleniami.
6. Častice nálady a príslovky v japončine
V japončine existuje veľa náladových slov a prísloviek, ktoré sa používajú na vyjadrenie emócií, postojov alebo tónu hovoriaceho. Tieto modálne častice a príslovky často nemajú v čínštine priame ekvivalenty. Napríklad v japončine častice ako „ね“, „よ“ a „かな“ nemajú v čínštine úplne rovnaké častice. Riešenie: Pri preklade môžete použiť zodpovedajúce tónové slová v čínštine podľa potrieb kontextu. Napríklad „ね“ sa dá preložiť ako „ba“ alebo „správne“ a „よ“ sa dá preložiť ako „oh“ alebo „ah“. Výber vhodných tónových slov na základe kontextu môže zachovať tón pôvodného textu a zároveň urobiť preklad prirodzenejším.
7. Zaobchádzanie s dlhými a zloženými vetami
Bežné štruktúry dlhých a zložených viet v japončine niekedy predstavujú pre prekladateľov výzvu, pokiaľ ide o členenie viet. V japončine zložené vety spájajú rôzne zložky viet pomocou častíc a spojok, zatiaľ čo v čínštine si dlhé vety často vyžadujú úpravu vetných štruktúr, aby sa jasne vyjadrili. Riešenie: Zložité japonské dlhé alebo zložené vety môžu prekladatelia rozdeliť podľa ich významu a zjednodušiť ich do niekoľkých kratších viet, aby zodpovedali čínskym vyjadrovacím zvykom. Okrem toho by sa mala venovať pozornosť vzťahom medzi zložkami každej vety, aby sa predišlo problémom s nejasnou logikou alebo nepresným vyjadrovaním v preklade.
8. Zhrnutie
Preklad japončiny do čínštiny je náročný proces, ktorý zahŕňa rôzne ťažkosti, ako sú gramatické rozdiely, výber slovnej zásoby, honorifiká a ústne vyjadrovanie. Hĺbkovou analýzou týchto prekladateľských ťažkostí možno zistiť, že za každou ťažkosťou existujú riešenia. Prekladatelia musia mať solídny jazykový základ, flexibilne využívať jazykové zručnosti a citlivosť voči iným kultúram, aby lepšie dokončili prekladateľskú prácu z japončiny do čínštiny. V procese prekladu z japončiny môže riešenie týchto ťažkostí nielen zlepšiť presnosť a plynulosť prekladu, ale aj podporiť vzájomné porozumenie a komunikáciu medzi týmito dvoma jazykmi a kultúrami.
Čas uverejnenia: 24. apríla 2025